Nachádzate sa: »  Články » Osobnostné charakteristiky hrajúce úlohu pri zvládaní stresu

Osobnostné charakteristiky hrajúce úlohu pri zvládaní stresu

Psychológovia sa už dávnejšie zaoberali otázkou od čoho závisí odolnosť voči stresu. Zistili, že závisí od citovej stability, nízkej úrovne anxiozity, schopnosti ovládať svoje emócie a uchovať si chladný úsudok aj v dramatickej situácii, až po schopnosť prežívať záťaž bez citového napätia (Kondáš, 2002).


Psychológia osobnosti nás zoznamuje s celým radom osobnostných charakteristík. Niektoré z nich majú mimoriadny vzťah k riešeniu stresových situácií – tým, že pomáhajú stresovú situáciu zvládať alebo naopak človeka uvádzajú do ťažšej situácie (Křivohlavý, 2001).



Nezdolnosť ako osobnostná charakteristika


online-poradna

Pri štúdiu ľudí úspešne zvládajúcich životné ťažkosti, sa do popredia dostávajú osobnostné charakteristiky, ktoré týmto ľuďom v boji s ťažkosťami výrazne pomáhali.

V literatúre sa stretávame s niekoľkými termínmi označujúcimi osobnostnú charakteristiku typu „nedať sa a bojovať s ťažkosťou“. Pre túto charakteristiku používame častejšie všeobecný termín „nezdolnosť“, ktorý doplňujeme ďalším slovom (heslom) podľa toho, o ktorý druh nezdolnosti sa jedná. V tomto zmysle hovoríme o nezdolnosti v poňatí: resiliencie, koherencie, hardiness (Křivohlavý 2001, 2002; Kondáš 2002).



NEZDOLNOSŤ V POŇATÍ RESILIENCIE

Termín „resiliency“ znamená pružnosť (elastičnosť, húževnatosť, mrštnosť, nezlomnosť – schopnosť rýchle sa spamätávať). Stretávame sa s ňou u ľudí, ktorí sa pri kontakte s ťažkosťami ľahko nevzdávajú, nestoja strnulo proti nebezpečiu, ale sú schopní pristupovať k riešeniu ťažkostí rôznymi spôsobmi.

Štúdie nezdolnosti u dospievajúcich ukázali, že resiliencia v jednej oblasti (napr. v škole) neznamená automaticky nezdolný postup aj v iných smeroch (napr. v medziľudských vzťahoch, či starostlivosti o zdravie).


NEZDOLNOSŤ V POŇATÍ KOHERENCIE

A. Antonovsky (2001) zameral svoju pozornosť na židov, ktorí prežili holokaust. Na základe svojho výskumu formuloval osobnostnú charakteristiku nazvanú koherencia – zmysel pre integritu (črta súdržnosti osobnosti – sense of coherence, SOC).

Opak koherencie chápe ako nesúdržnosť a rozporuplnosť v skupine ľudí i nepevnosť a nejednotnosť osobnosti. Človek vykazujúci takúto pevnú vnútornú jednotu, koherenciu a žijúci v pevnej, súdržnej spoločenskej skupine, lepšie (podľa tohto poňatia) vzdoruje životným ťažkostiam.

Osobnostnú charakteristiku koherencie Antonovsky definoval tromi dimenziami osobnosti, ktoré sa podieľajú na tom, ako bude človek reagovať pri kontakte s ťažkosťami. Či sa ťažkosťami ľahko zlomí, alebo či im bude vzdorovať.


Tieto dimenzie predstavujú: zrozumiteľmosť situácie, zmysluplnosť boja a zvládnuteľnosť úlohy. Každá z nich má svoje kladné a záporné extrémy, či póly.


Zrozumiteľnosť daného usporiadania udalostí a ich celostné chápanie (Kondáš, 2002): je kognitívnou stránka SOC. Ide o spôsob chápania sveta (vecí a ľudí) ako toho, čo je logicky pochopiteľné.


Zmysluplnosť riešenia stresovej situácie vzhľadom na celkový životný cieľ s pochopením, že životné udalosti majú svoj zmysel: v jej pozadí stojí motivačné zameranie danej osoby k jej životnému cieľu. S ohľadom na to, o čo danej osobe ide, je situácia, do ktorej sa dostala, buď zmysluplná alebo nezmyselná.


Zvládnuteľnosť danej situácie a jej požiadaviek: je činnostná stránka SOC. Ide o percepciu možností, ktoré má daná osoba k dispozícii ku zvládnutiu požiadaviek na nich kladených.


NEZDOLNOSŤ V POŇATÍ HARDINESS

Susan Kobasová (2001) sa zamerala na vedúcich pracovníkov strednej sociálnej vrstvy. Rozdelila ich podľa výsledkov vyšetrenia na dve extrémne skupiny. V jednej boli tí, ktorí v posledných troch rokoch mali častejšie pracovnú absenciu z dôvodu choroby a zažili veľa stresu. V druhej boli naopak tí, ktorí zažili menej stresu. Identifikovala tri charakteristiky (dimenzie), ktorými sa navzájom tieto dve skupiny odlišovali a označila ich ako hardiness – osobnostnú tvrdosť:

a) jednou bol dojem danej osoby, že je schopná riadiť a kontrolovať dianie, v ktorom sa pohybuje (control);
b) druhou bola char. oddanosti – do akej miery sa daný človek osobne stotožňuje s tým čo robí (committment);
c) treťou charakteristikou bolo chápanie ťažkých situácií ako výzvy k boji (challenge).


Použitá literatúra:
KONDÁŠ, O. a kol: State z klinickej psychológie. Univerzita sv. Cirila a Metoda, Trnava 2002.
KŘIVOHLAVÝ, J.: Psychologie zdraví. Praha, Portál 2001
KOBASOVÁ, S.: Nadejné spůsoby zvládaní životných těžkostí. In: In: KŘIVOHLAVÝ, J.: Psychologie zdraví. Praha, Portál 2001, s.74.


Prehľad článkov:


obr  Prvé lásky


Každý z nás raz prežil prvé zamilovanie, prvú lásku. Pichanie pri srdci, oči zaliate slzami a veľký knedlík v krku...nie vždy však musí byť opätovaná... 


obr  Strata zamestnania! Čo robiť?


Byť bez práce je neľahká situácia. Dá sa negatívny dopad nezamestnanosti zmierniť? .. 


obr  Koncepcia životných udalostí

Historický pohľad na stres ako taký a situácie, ktoré považujeme za najviac zaťažujúce... 


obr  Problematika zvládania životných udalostí


Každý z nás, keď sme zaťažení stresom, volíme odlišné stratégie riešenia týchto situácií... 


obr  Všeobecný model zvládania ťažkých životných udalostí


Viete aké su rozdiely medzi nami pri zvládaní záťažových životných situácií? 


obr  Osobnostné charakteristiky hrajúce úlohu pri zvládaní stresu


Máte možnosť spoznať svoje osobmnostní vlastnosti, ktoré Vám pomáhajú zvládať stres ... 


Úvod | Kontakt | Služby | Cenník | O mne | Otázky | Články | V médiách | Kluby | Online poradňa |  počítadlo:   | online:

Valid XHTML 1.0 Transitional